Narodil sa v roku 1881 v Hybiach. Vyučil sa v Kežmarku a na vandrovku išiel k majstrovi Wagnerovi, Muliczkého predchodcovi do Banskej Bystrice. Do svojej smrti v roku 1946 vyrábal opasky pre horný Liptov, Spiš a Horehronie. Vo výrobe opaskov pokračoval aj jeho syn.

V rámci výzdoby používali aj širšie rozšírené zúbkové vzory, tulipánové a ružičkové. Príznačným znakom fábryovských opaskov je ozdoba na čipke a často aj na vlastnom opasku (najmä hviezdy, mriežky, hviezdicové ozdoby majú niekde podobu skorocelu). V zadnej časti fábrovských opaskov sú motívy pásové a trojuholníkové (robené radlíkom). Z razidlových ozdôb sa časti uplatňuje lístok so žilkami, vypĺňajúci priestor medzi mriežkami.

Opasky fábryovskej výroby sa prostredníctvom jarmokov a priekupníkov dostali aj na Spiš a Šariš. V súčasnosti ich opasky možno nájsť v múzeách, najviac v SNM, menej už múzeu v Ružomberku a vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

S ručným spracovaním kovov sa stretal od detstva – technické základy práce si osvojil od svojich bratov. Počiatky vlastnej samostatnej práce so zameraním na tvorbu z kože  kladie do obdobia 70-tych rokov. Východiskom mu boli domáce tradičné výrobky, ale tiež predmety, s ktorými sa zoznámil vo fondoch múzeí i štúdiom odbornej literatúry.

Z hľadiska technického zvládnutia výroby sa považuje za samouka. Významnou oporou v procese remeselného rastu mu bola vlastná profesia. Vyučený a „výkonný“ strojár si dokázal zhotoviť všetky nástroje potrebné pre prácu s kovom a kožou. Techniku spracovania materiálu si osvojoval cestou vlastných pokusov bez vedenia skúsenejším majstrom.

Väčšina výrobkov Jána Krnáča vznikla na objednávku predovšetkým pre domáce folklórne súbory, čo do istej miery ovplyvňuje ich druhovú skladbu – zhotovoval predovšetkým opasky, krpce a kapsy, pracky na opasky, blanciare, kovové šperky.

Vďaka vynikajúcej úrovni svojich výrobkov si ľahko našiel cestu k ich prezentácii predovšetkým na podujatiach zameraných na ľudovú kultúru.